Pozor na vašu vodnú stopu: Denne zjete viac vody než vypijete

Rozbaľte si čokoládu. Odlomte tabuľku a dajte si ju do úst. Práve ste minuli 10-krát viac vody, než keby ste zjedli napríklad jablko či hrušku. Hriešna čokoláda tým dostáva celkom nový význam, však?

Hovoríme o vodnej stope, ktorú má každá potravina. Dospelý človek vypije denne v priemere 2 až 3 litre vody, ale zje 3500 až 4000 litrov vody. Len si to neuvedomuje, pretože spotreba vody je skrytá.


Vodná stopa je celkové množstvo sladkej vody použitej na výrobu tovaru alebo služby. Vyčísľuje ju napríklad organizácia Water Footprint. Pre predstavu, až 70 % povrchu Zeme tvorí voda. Ale len 3 % z nej tvorí sladká voda, využiteľná pre človeka. A len 1 % zo sladkej vody je pitná voda. Musíme ňou šetriť a v krajine ju zadržiavať aj pre ďalšie generácie.

Znepokojivé sú najmä informácie o súvislostiach s využívaním pôdy a lesov. Monokultúrne lány, odlesňovanie, nadmerná výstavba a chemikálie — to všetko prispieva k znečisťovaniu a vysychaniu zdrojov sladkej a pitnej vody. Niektoré krajiny už teraz doslova trpia nedostatkom vody.

Apetít pre zdravšiu planétu

Zlepšiť svoju vodnú stopu je jednoduchšie, než sa zdá. Dobre si premyslime, či potrebujeme toľko nakupovať. Načo sú nám všetky tie veci a aký to má dopad na planétu. Stačí nám menej oblečenia. Za zážitkami nepotrebujeme toľko lietať. Odmietnime jednorázové obaly, kde je to možné. A voľme zelených politikov a političky.

Ľudia však neradi počúvajú, že veľký dopad má aj obsah ich taniera. Neradi by vymenili svoje obľúbené jedlá. Nasledujúce grafy a ich čísla ukážu, prečo stojí za to vystúpiť z komfortnej zóny a začať myslieť na svoje zdravie aj zdravie planéty. Nie je žiadnym prekvapením, že rastlinná strava je šetrnejšia k životnému prostrediu z mnohých ohľadov. A jedným z nich je aj vodná stopa. V čase, keď rastlinná strava neuveriteľne napreduje a chuťovo už dokáže byť na nerozonanie (ak na tom niekomu záleží), je to ďalší argument pre aspoň čiastočnú zmenu jedálnička.

Súčasné šetrnnejšie práčky spotrebujú na jedno opratie 50 litrov vody.


Vodnou stopou potravín sa zaoberalo niekoľko tímov vedcov. V prípade živočíšnej produkcie zohľadnili vedci Mekonnen a Hoekstra aj vodu potrebnú na vypestovanie krmiva pre zvieratá, vodu na priamu konzumáciu pre zvieratá a vodu potrebnú pri ich zabíjaní a spracovaní mäsa.

Vedci Poore a Nemecek z Oxfordskej univerzity upozornili vo svojej štúdii v časopise Science, že aj tie najšetrnejšie živočíšne výrobky majú stále väčšiu stopu než ich rastlinné ekvivalenty.

Stovky vedcov odporúčajú v boji proti klimatickej kríze znížiť konzumáciu živočíšnych výrobkov alebo úplne prejsť na rastlinnú stravu. Netýka sa to len mäsa, ale aj mliečnych výrobkov, predovšetkým kravského mlieka.

Kravské mlieko či ovsený nápoj?

Krava je veľké zviera, zje a vypije toho mnohonásobne viac ako človek. Kvôli miliónovým chovom kráv na mäso a mliečne výrobky znečisťujú tieto zvieratá planétu viac ako výpary všetkých áut dohromady. Doprava má na svedomí asi 14 % emisií skleníkových plynov, zatiaľ čo chov kráv ešte o niekoľko percent viac. Kravy produkujú metán a ten je pre zmenu klímy oveľa horší ako oxid uhličitý zo spaľovacích motorov.

Súčasné šetrnejšie sprchové hlavice majú prietok vody 10 až 15 litrov za minútu. Bežné denné osprchovanie trvá približne 5 minút.

Dať si do kávy mlieko preto nie je len etická otázka. Je to aj otázka znečisťovania životného prostredia. V dnešnej dobe existuje mnoho kvalitných náhrad kravského mlieka. Najekologickejšie sú ovsené alebo sójové nápoje. Ich jedinou nevýhodou je (momentálne) vyššia cena. Aj preto si za ne kaviarne pýtajú príplatok. Je smutným paradoxom, že kravské mlieko, ktoré je niekoľkonásobne náročnejšie na využitie prírodných zdrojov, je pre zákazníkov cenovo dostupnejšie*. Snáď sa to niekedy zmení s vyšším dopytom po rastlinných alternatívach.

*Ceny sú priemerom z aktuálne dostupných mliek/nápojov na slovenskom trhu

Je to mylná predstava zo sveta rozprávok, že kravička dáva ľuďom mlieko len tak. Je to mama, preto má mlieko. Pre svoje mláďa. Mliečne farmy umelo oplodňujú samice a po pôrode im odoberajú teliatka, aby mohli z materského mlieka vyrábať napríklad smotanu, jogurt alebo syr.

Tehotenstvo kravy trvá 9 až 10 mesiacov. Podobne ako u človeka a iných veľkých cicavcov. Matky majú s mláďatami silné puto a odlúčenie nesú veľmi ťažko, trpia úzkosťami. Po troch-štyroch pôrodoch a odobratých teliatkach sú kravy vyčerpané. Ich produkcia mlieka klesá a odvezú ich na bitúnok vo veku 4 až 5 rokov, zatiaľ čo v lepších podmienkach by žili oveľa dlhšie.

Obľúbený hamburger

Burgre sú hitom, ale málokto z ich fanúšikov si dokáže predstaviť množstvo vody, ktoré je potrebné na ich výrobu. Na jeden hovädzí burger sa v súčte minie zhruba 3140 litrov vody. Pre porovnanie, burger s rastlinnou plackou je šetrnejší na vodu o 75 až 95 %. Na pôdu o 93 až 95 %. A na emisie o 87 až 90 %.

Zdroj: UNEP (Program Spojených národov pre životné prostredie OSN)

Smutným faktom je, že tieto varovania samé o sebe nič nezmôžu proti stravovacím trendom. Spotreba mäsa neustále stúpa. Za ostatných 50 rokov sa zvýšila 10 násobne. Zo sviatočného jedla sa stalo takmer každodenné. A to má obrovský dopad na zdravie ľudí aj na planétu. 

Zo všetkých tých miliónov živočíchov na planéte je v súčasnosti najviac práve hospodárskych zvierat. Priemyselne chovaných na spotrebu pre človeka. Podľa World Economic Forum sa ročne umelo narodí, zabije a skonzumuje okolo 1,5 milárdy kráv, 1 miliarda oviec, 1,5 miliardy prasiat a 19 miliárd kurčiat. Konečné číslo však môže byť ešte oveľa vyššie, nakoľko v ňom nie sú zarátané ryby, králiky, kačky či moriaky.

Potrebujeme zmenu. Planétu máme len jednu, tak si ju nezjedzme.

Text Zuzana Mitošinková/Egreš, ilustrácie Silvia Vargová

Použité zdroje:
M. M. Mekonnen,  A. Y. Hoekstra, 2010, UNESCO-IHE. Water footprint of farm animals and animal products.
BBC News, Clara Guibourg, Helen Briggs, 2019. Climate change: Which vegan milk is the best?
Science, J. Poore, T. Nemecek, 2018. Reducing food’s environmental impacts through producers and consumers.
Water Education Foundation. Food facts: How much water does it take to produce?
UNEP (Program Spojených národov pre životné prostredie OSN), 2018. What’s in your burger? More than you think.
World Economic Forum, Sean Fleming, 2019. This is how much water is in your burger.
World Economic Forum, Alex Thornton, 2019. This is how many animals we eat each year.
ČT24, 2018. Krávy mení klíma víc než auta.

Môže vás ešte zaujímať